Britské parlamentné voľby  -  strany
 
Labouristická strana
 
 
 
 
 
Labouristická strana

 

Tony Blair
Tony Blair
Labouristická strana sa v roku 1900 zrodila z odborového hnutia a jej cieľom bolo dať politický hlas robotníckej triede.

Po I. svetovej vojne liberálna strana upadla a hlavnou opozičnou stranou sa stali labouristi. Dvakrát sa im podarilo dostať sa k moci, ale dlho sa vo vláde neudržali.

Osud strany zmenila II. svetová vojna. Po rokoch deprivácie labouristická strana prišla s víziou lepšej spoločnosti.

Spoločenské zmeny

Vo voľbách v roku 1945 labouristi získali obrovské víťazstvo a hneď radikálne zmenili mnohé aspekty britskej spoločnosti a ekonómie: Dali základ systému sociálneho zabezpečenia a znárodnili banský a oceliarsky priemysel ako aj železničnú dopravu. Povojnové roky však boli plné sklamania, a tak voľby v roku 1951 opäť vyhrali toryovci. Nasledovala éra relatívnej prosperity, a tak sa labouristi celých 13 rokov k moci nedostali.

V 60-tych rokoch, pod vedením Harolda Wilsona, sa omladnutá labouristická strana opäť prebojovala k moci, najprv s maličkou väčšinou v roku 1964 a potom s presvedčivým víťazstvom v roku 1966.

Novú vládu však prenasledovali ekonomické problémy, v dôsledku čoho sa v roku 1970 k moci opäť dostali konzervatívci. O štyri roky neskoršie však boli labouristi späť – v jednom roku vyhrali dvoje voľby, ale čakali ich nové problémy.

Keď Harold Wilson nečakane odstúpil z funkcie vodcu strany, predsedom vlády sa stal Jim Callaghan. Hneď mussel riešiť ekonomickú krízu, na čo bola potrebná pôžička od Medzinárodného menového fondu a obmedzenie verejných výdavkov.

Pre mnohých voličov však poslednou kvapkou, ktorá preliala kalich trpezlivosti, boli odborárske štrajky, ktoré trvali celú zimu.

Roky v nemilosti

V parlamentných voľbách v roku 1979 labouristi prišli o moc a do domu číslo 10 na Downing Street sa nasťahovala Margareta Thatcherová. Pre labouristov to bol začiatok 18 rokov v opozícii, a jedno z najhorších období v dejinách strany.

Callaghana nahradil ľavičiar Michael Foot, po ktorom sa na čelo strany dostal Neil Kinnock (neskorší európsky komisár), ktorý stranu začal modernizovať, ale nedokázal ju priviesť k volebnému víťazstvu.

Po ňom nastúpil John Smith, v parlamente všeobecne vážený politik, ktorého mnohí pokladali za budúceho premiéra. Jeho náhla smrť po srdcovom záchvate v roku 1994 bola pre stranu ťažkým úderom.

Za nového vodcu strany zvolili Tonyho Blaira, ktorý s plnou vervou pokračoval v modernizácii začatej Neilom Kinnockom.

Architekti “novej labouristickej strany” museli zápasiť s tradičnými labouristami, ktorým išlo o socializmus. Nové vedenie ich však vo volebnom boji pokladalo za príťaž.

Do volieb v roku 1997, keď už konzervatívcom dochádzali nápady, sa nová labouristická strana sa postavila do pozície naľavo od stredu politického spectra.

Jej volebný manifest ponúkal novú politiku, ktorá mala urobiť koniec deleniu na ľavicu a pravicu. Výsledkom bolo obrovské víťazstvo labouristov, ktoré Tonnyho Blaira dosadilo do kresla predsedu britskej vlády.

Vo voľbách v roku 2001 labouristi získali ďalšie presvedčivé víťazstvo.
 
^^ Späť na vrch strany Späť na domovskú stránku >>